Ušľachtilý kov
Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný
kov známy už od staroveku. Bol používaný pre výrobu dekoratívnych predmetov,
šperkov a ako menová záruka. V zemskej kôre je veľmi vzácnym prvkom. V
súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už prakticky vyčerpané. Ťažia sa preto
ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine, z ktorej sa získava
hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, ktorá sa potom
lúhuje pridaním kyseliny dusičnej. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou.
Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov vo
forme zliatin so striebrom, meďou, zinkom, paládiom a niklom. Prímesi paládia a
niklu sfarbujú vzniknutú zliatinu, čím vzniká v súčasnosti veľmi moderné biele
zlato. Pretože rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené sa nehodia
pre praktické použitie, používajú sa klenotnícke zliatiny. Obsah zlata v
klenotníckych zliatinách známy ako rýdzosť sa vyjadruje v karátoch. U nás
najbežnejšie 14 - karátové zlato predstavuje zmes, v ktorej sa nachádza 14
dielov rýdzeho zlata na 24 dielov zliatiny (583/1000). Výroba a dovoz zlatých
šperkov podlieha puncovému zákonu. Šperky a produkty, ako nové, tak i staré,
určené k predaju sú označené puncom. Punc je rozdielny pre každú rýdzosť
zvlášť. Jednou z najlepších vlastností zlata je jeho kujnosť, vďaka ktorej z 1
g tohto kovu možno vyrobiť fóliu s plochou až 1 m².
Zlato rovnako ako iné drahé kovy je komoditou,
s ktorou sa obchoduje na svetových burzách. Základná a najznámejšia je burza v
Londýne, ktorá priebežne zverejňuje výsledky obchodovania, tzv. Lodnon FIX a
London SPOT. Svetová cena zlata je potom udávaná v dolároch za trojskú uncu
(USD/oz), čo je stará hmotnostná jednotka s hmotnosťou 31,103 g. Zlato a mince
z neho razené boli po tisícročia rozšíreným platidlom. Najznámejšou a
najrozšírenejšou zlatou mincou bol dukát rozšírený po celej Európe v
kráľovstvách a cisárstvach, ale pre svoju obľúbenosť sa razil a razí ďalej
nielen na Slovensku, v Čechách, ale aj Rakúsku a v ďalších krajinách dodnes.
Prvé najznámejšie zlaté mince na našom území sú zlaté keltské mince.
Zlato je finančné poistenie. Ako história mnohokrát
ukázala, je najlepšou ochranou pred finančnou katastrofou. V prípade
astronomickej inflácie, ochromujúcej deflácie, či dokonca pri rozpade
finančného trhu, poskytuje zlato bezpečie a istotu. Ako ukázali mnohé pády
menových systémov, tí, ktorí vlastnili zlato, nezostali bez prostriedkov. Ku
zlatu sa ľudia uchyľujú tradične a inštinktívne.
História šperku
V súčasnosti šperky plnia najmä dekoračnú
funkciu. V minulosti však tomu tak nebolo. Mali funkciu platidla, používali sa
aj ako rôzne spony alebo pracky. Neskôr ich funkčná stránka ustúpila do úzadia
a šperky sa začali vnímať čoraz viac ako ozdobné predmety. Šperky sa taktiež
stali symbolom spoločenského postavenia ich nositeľa. Niektoré kultúry im
pripisovali ochranné schopnosti. Najstaršie nálezy prevŕtaných mušlí, ktoré
slúžili ako šperky, sú asi 100 tisíc rokov staré.
Veľký rozmach šperkárstva nastal v bohatých
mestách neskoršieho stredoveku a renesancie, ako je vidno aj na dobových
portrétoch zámožných ľudí. V meštianskych rodinách sa šperky dedili po
generáciách a tvorili rodinné bohatstvo. Počas 19. storočia popri jeho funkčnej
a dekoračnej stránke sa začal šperk chápať aj ako umelecké dielo. Remeselné
šperkárstvo dosiahlo technický vrchol. Medzi najznámejších tvorcov umeleckých
šperkov tej doby patria francúzski umelci Carl Peter Fabergé a René Lalique.
Zároveň mu začala konkurovať strojová výroba, lacná lisovaná a hromadne
odlievaná bižutéria z obecných kovov so sklíčkami namiesto drahokamov. V 20.
storočí sa šperkárstvo stáva umeleckým remeslom, zároveň ale stále viac
podlieha premenám módy a využíva nové technológie.